Vlastiveda

Spoznávame Slovensko

História Slovenska

Príchod Slovanov, Samova ríša:

Slovania sa na našom území objavujú na začiatku 6. storočia. Krátko po svojom príchode sa dostávajú pod nadvládu Avarov. Slovania sa však proti tejto nadvláde vzbúrili a podarilo sa im oslobodiť. V boji s Avarmi sa vyznamenal franský kupec Samo, ktorý sa pridal na stranu Slovanov. Víťazní Slovania si ho napokon zvolili za svojho kráľa a on im potom vládol 35 rokov (čiže asi do roku 658). Tak vznikla Samova ríša. Jej obyvatelia však museli vybojovať ešte nejeden boj s avarskými kmeňmi, no taktiež s mocnou Franskou ríšou.

 

 

 

 

 

Veľkomoravská ríša:

Na území dnešného Slovenska a Moravy utvorili naši slovanskí predkovia dve kniežatstvá: Nitrianske a Moravské. Nitrianskemu kniežatstvu vládol Pribina a Moravskému vládol Mojmír. Mojmír vtrhol so svojim vojskom do Nitrianskeho kniežatstva a vyhnal odtiaľ Pribinu. Tak spojil roku 833 obidve kniežatstvá a založil Veľkú Moravu. Po Mojmírovi tu vládol Rastislav. Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III. o učiteľov, ktorí by učili jeho ľud kresťanstvu v slovanskom jazyku. (Týmto si Rastislav získal silného spojenca proti Franskej ríši.) Cisár mu poslal dvoch učencov Konštantína a Metoda, ktorí pre Slovanov vytvorili aj nove písmo - hlaholiku. Po Rastislavovi sa stal vládcom Veľkej Moravy jeho synovec Svätopluk. Za jeho panovania dosiahla ríša najväčší rozkvet. Po jeho smrti sa pre nesvornosť jeho synov Veľká Morava rozpadla.

 

 

 

 

 

 

Slováci sa na nasledujúcich tisíc rokov dostali do područia Maďarov v štáte zvanom Uhorsko. Počas ďalších storočí sa na Slovensku postavilo mnoho hradov (ako napríklad Čachtický hrad, Beckovský hrad) a to hlavne kvôli vpádom Tatárov (v 13. storočí) a Turkov (v 16. storočí). Okolo týchto vpádov vzniklo na Slovensku veľa povestí (O Fatime a Omarovi).
Legendami je opradený aj najslávnejší zo Slovenských zbojníkov Juraj Jánošík, ktorý ako väčšina Slovenských zbojníkov pochádzal z poddanského ľudu (Povesť o Jánošíkovi, Jánošíkove väzenie).

Vznikali tu taktiež mestá (najstaršie mesto na Slovensku je Trnava), s ktorých niektoré mali rôzne práva ako právo trhu, právo piva, hrdelné právo.
Osobitné postavenie mali banské mestá, ktoré vznikli pri baniach na železo, meď, zlato a striebro (ako napríklad Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Kremnica - tu sa aj razili strieborné a zlaté mince).
V mestách vznikali aj školy, okrem kláštorných škôl aj školy vysoké (Academia Istropolitana v Bratislave, prvá banská vysoká škola na svete - Banská akadémia v Banskej Štiavnici) a univerzity (univerzita v Trnave).
Slovenský ľud v Uhorsku nemal dobré podmienky pre rozvoj svojho jazyka. V 18. a 19. storočí vzniká na Slovensku národnobuditeľské hnutie. Významnými predstaviteľmi boli Anton Bernolák a neskôr Ľudovít Štúr. Ich snahou bolo naučiť Slovenský národ čítať a písať vo svojej materinskej reči. Roku 1863 vzniká prvá národná Slovenská inštitúcia Matica Slovenská zo sídlom v Martine.
Roku 1918 po 1. svetovej vojne, po rozpade Rakúsko- Uhorska, vzniká Československá republika ako štát dvoch národov. O jej vznik sa významne zaslúžil aj Slovák M. R. ŠTEFÁNIK.
Počas 2. svetovej vojny sa Slovensko mohutne zapojilo do boja proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní (SNP). V roku 1989 nastali v Československej republike významné politické zmeny. V roku 1993 vznikli z pôvodného štátu dve samostatné republiky: Slovenská republika a Česká republika.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1870 v Košariskách. Študoval v Bratislave, Šoporni a Prahe. Získal diplom doktora filozofie a kvalitné astronomické vzdelanie. Podnikal hvezdárske cesty po ďalekom svete, bol v Austrálii, Tasmánii, Novom Zélande, Tahiti, USA, Brazílii a iných krajinách. Počas pobytu v Južnej Amerike preukázal aj svoje diplomatické schopnosti, získal francúzske štátne občianstvo, uznanie a prístup do najvyšších kruhov. Počas 1. svetovej vojny nastúpil k vojenskému letectvu. Bol nasadený na srbský front, kde bol aj ťažko zranený. Vrátil sa do Paríža. Tu sa zoznámil s Edvardom Benešom a stretol sa so svojím bývalým profesorom Tomášom Garykom Masarykom. Spolu s nimi sa veľmi zaslúžil o vznik Československej republiky, ktorá vznikla po 1. svetovej vojne (roku 1918). Generál Milan Rastislav Štefánik tragicky zahynul v troskách lietadla 4. mája 1919, ktoré sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Bol to jeden z najvýznamnejších Slovákov v novodobých dejinách.