Únos

Na dnes, sme sa tešili tak, ako ešte nikdy. Pani učiteľka si na nás pripravila spolu s rodičmi veeeľké prekvapenie. Čo to len môže byť? Kam dnes pôjdeme? Čo budeme robiť?

Tých otázok, ktoré sme mali bolo oveľa viac. Tak čo sa vlastne dialo? Vychystali sme sa do školy, ale všetci sme čakali športový deň. Zrazu nám pani učiteľka povedala, že na nás čaká pred školou autobus, ktorý nás niekam „unesie“. –Fíha! To je niečo!

Keď sme nasadli, ujo šofér si to s nami namieril do Lovčice Trubína, kde na nás pred družstvom čakal Ninkin starký, ktorý je tu šéfom. Priblížil nám, akou dlhou cestou musí „prejsť“ mliečko, kým ho máme doma. Prezreli sme si kravičky v ich domčekoch, dozvedeli sa niečo o ich potrave, o tom, ako sa o ne ujovia a tety musia starať a samozrejme, že najmilšími boli malé malilinké teliatka. Potom, keď sme sa unavení usadili v kancelárii pána riaditeľa, dostali zabrať naše chuťové poháriky. Ochutnávku vynikajúcich výrobkov sme začali jogurtíkmi, potom sme skúsili jogurtové mliečka, syr a nakoniec korbáčiky... Takto posilnení sme nasadli do autobusu, ktorý nás opäť priviezol domov.

ĎAKUJEME!