Stridžie dni

Vianoce a celé predvianočné obdobie boli voľakedy obdobím rôznych zvykov, ktoré dnes už našim deťom pripadajú ako rozprávky. Kresťanské vianočné sviatky sa vlastne začali koncom novembra, po Kataríne a nazývali sa stridžie dni. Nastal teda magický čas, keď fantázia preberá moc nad realitou, noc vládu nad dňom, chlad nad teplom a v povetrí cítiť „svišťanie stridžích metiel“. Máme chuť sa čo najhlbšie zababušiť do teplučkej deky a nad voňavým horúcim medovým čajom sa začítať do pútavej knihy. Vyšívanie a pletenie dlhočizných šálov, rukavíc či svetríkov, nám nahradilo tradičné tkanie, pradenie a páranie peria. Zvyky a tradície sa nenápadne upísali zo starej mamy na mamu a z mamy na dcéru. Vonku vyčíňa vietor a spája všetky naše spomienky s prítomnosťou. Stridžie dni sa začínajú. A čo sme sa o nich dozvedeli? Prečítajte si spolu s nami:

25. november – Katarína.

O počasí na Katarínu sa traduje:

• Katarína na blate a Vianoce na ľade.

 V tento deň jedli ľudia cesnak a robili s ním kríže na dverách, aby boli ochránení pred strigami. S Katarínou súvisela aj povera, že v dome, ktorého prvým návštevníkom bude žena, bude sa po celý rok rozbíjať riad.

Deň Kataríny bol podľa  gazdiniek najlepším termínom na nakladanie kapusty, z ktorej je potom na Kračún (Vianoce)  špičková kapustnica.

Na vidieku dnes ešte kde-tu oprášia ženy a dievky praslice, lebo v minulosti práve 25. november býval termínom štartu aj v advente spoločensky prijateľných priadok.

30. november – Ondrej

Ďalší deň vhodný na čarovanie bol Ondrej. Tento deň bol bohatý na veštby o vydaji. Večer sa zišli dievčatá a začali s čarovaním, ktorého cieľom bolo zistiť za koho sa vydajú.

• vo väčšej nádobe nechali zovrieť vodu. Hodili do vody kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s mužskými menami. Prvý kus, ktorý vyplával na hladinu vody muselo dievča vybrať a prečítať meno budúceho muža. V niektorých oblastiach boli čary platné len vtedy, ak tri veci, potrebné k vareniu halušiek boli ukradnuté a to múka, voda, drevo.
• alebo liali do vody roztavené olovo a pritom hovorili:

Ondreju, Ondreju, olovo na teba leju.

Dajže mi znať, koho budem za muža mať.

Podľa formy útvaru, ktorý sa vo vode vytvoril, usudzovali ako bude ich budúci muž vyzerať  alebo tiež akú bude mať profesiu. Ak olovo vytvorilo tvar prsteňa, znamenalo to, že sa dievka skoro vydá.

Zaujímavosťou je, že vo včelárskych rodinách sa namiesto olova lial vosk. Na svätého Ondreja sa však práve do týchto rodín nemalo chodiť na návštevy, aby sa im neprestali na rok rojiť včely.

• Večer vybehli dievčence k plotu, triasli ním a hovorili:

Plote, plote, trasiem Ťa svätý Ondrej, prosím ťa, daj mi tejto noci znať,

 s kým ja budem pred oltárom stáť.

Z ktorej strany zabrechal pes, odtiaľ mala mať dievčina budúceho muža.

O Ondrejovi kolovali aj pranostiky:

• Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov.
• Sneh, ktorý napadne na Ondreja dlho leží, len na Gregora do potoka beží.

4. december - Barbora

Na Barboru bola známa  veštba:

• Odlomený konárik čerešne dievky zasadili, polievali ho každý deň. Ak do Vianoc konár vykvitol, dievča malo byť do roka nevestou.
• Večer klopali na chlievy a pýtali sa : Za koľko rokov sa vydám? Po koľkých klopaniach sa ozvala ošípaná, o toľko rokov by mala byť svadba.
• Na deň Barbory ženy chodili po domoch v bielych šatách s husacím krídlom a odmetávali všetko zlo a chorobu.

6. december - Mikuláš

Jeho povesť divotvorcu spôsobila, že sa stal viacnásobným patrónom. Za svojho ochrancu ho pokladá Rusko, mnohé mestá nesú tiež jeho meno, napr. St. Nicholas v Anglicku či Liptovský alebo Borský Mikuláš na Slovensku. Svätý Mikuláš bol vďaka legendám aj patrónom, námorníkov, obchodníkov, majiteľov záložní, lekárnikov či voňavkárov. Slobodné dievčatá si ho vybrali za orodovníka na základe najznámejšieho príbehu z jeho života. Hovorí sa, že istý boháč mal tri dcéry. Keď schudobnel a jeho rodina už nemala čo do úst vložiť, rozhodol sa, že z dievčat urobí neviestky. Dozvedel sa o tom svätý Mikuláš, zabalil do kusa látky zlato a vhodil ho do mužovho domu. To zopakoval trikrát, až kým peňazí nebolo toľko, že sa všetky tri dievčatá mohli čestne vydať.

Na Mikuláša sa tešia najmä deti, lebo sa traduje, že im nosí darčeky.

13. december – Lucia

• Na Slovensku sa tradovalo, že Lucia bola najväčšou čarodejnicou.
  Cesnak, ktorý v predvečer ľudia jedli, ich mal chrániť pred zlými silami.
• Na Luciu sa z domu nič nedávalo ani nič nepožičiavalo. Veľmi prísny bol aj zákaz vzťahujúci sa na požičiavanie a prenášanie ohňa. Posvätný význam ohňa, ktorý sa mu oddávna pripisoval, nedovoľoval cudziemu človeku dostať sa v tento deň ani len do blízkosti pece.
• Na Luciu mládenci začali zhotovovať drevený stolček (Luciový stolček). Každý deň až do Štedrého večera sa muselo na ňom niečo robiť a to bez použitia železných klincov. Kto si na tento stolček sadol v kostole za oltár počas polnočnej omše, uvidel, ktoré ženy z dediny sú bosorky. Potom však musel rýchlo utekať domov, aby mu bosorky neublížili. Zachrániť sa mohol tak, že za sebou rozsýpal mak.
• Na Luciu mali ženy zakázané šiť, lebo by im hnisali prsty.
• V Liptove a na Spiši ženy v predvečer Lucie nepriadli, verilo sa totiž, že ženu, ktorá by tento zákaz nerešpektovala, Lucia zahrdúsi.
• Na Spiši bývalo zvykom, aby si ten, kto chcel zbohatnúť, položil večer pred Luciou mincu pod pätu do topánky a nosil ju tam až do Štedrého večera.
• Dievčence prezlečené za Lucky (zahalené do bielej plachty a s husacím krídlom v ruke) chodievali po domoch a vymetali kúty. Pokladali sa síce za škodlivé, zlé bytosti, ktoré však, ak ich domáci pohostili, sami vyháňali z domu nepriateľské sily.
• dievčatá na Luciu nachystali 13 papierikov, na ktoré napísali mená 13-tich mládencov. Každý deň jeden papierik zahodili a ktorý im zostal na Štedrý deň, za toho sa mali vydať.

21. december  - TOMÁŠ

Posledným zo stridžích dní bol sv. Tomáš.  Je to deň známy ako sviatok lesov. Hovorilo sa:

 -Na Toma seď doma, čo znamenalo, že v tento deň je lepšie sa horám vyhnúť. Na Tomáša sa zvyklo zakáľať, lebo ľudia verili, že mäso zo zvieraťa, ktoré sa zabilo v tento deň, dlhšie vydrží.