Bratislava

Keď nám pani učiteľka povedala, že pôjdeme na exkurziu do hlavného mesta, veľmi sme sa potešili. Nikto z nás si nevedel predstaviť, ako je len tá Bratislava ďaleko. Hoci sme si to pozreli na mape, predsa len ešte nemáme taký odhad. Naše nadšenie bolo o to väčšie, že sme mali cestovať vlakom. Keď nastal deň D, rodičia nás priviezli ne stanicu. Po nastúpení do vlaku sa naša poznávacia púť mohla začať. Cestu sme si krátili vyjedaním dobrôt, ktoré nám naše maminky pribalili do batôžkov. Po „nekonečných“ 2 a pol hodinách (aspoň pre niektorých) sa začalo odhaľovanie pamiatok Bratislavy. Už z vlaku sme v diaľke videli televíznu vežu Kamzík a pri ceste k Prezidentskému palácu zasa pamätník obetiam vojny Slavín.   Cestičkou po záhrade upravenej vo francúzskom štýle sme prišli ku Grasalkovičovmu palácu. Našu pozornosť zaujala hradná stráž, ktorá tam stála bez pohnutia a my sme nechceli uveriť pani učiteľke, že sú živí J. Obchodnou ulicou sme sa presunuli k Michalskej bráne, kde sme konečne objavili „zlatú“ korunku, ktorou sa aj po storočiach môže prejsť presne po tej istej ceste, ktorou kráčala Mária Terézia, Ferdinand IV., Jozef I. či Karol III. Je v dlažbe vyznačená 178 zapustenými mosadznými korunkami. Po nájdení sôch Čumila a Schöne Náciho sme sa presunuli k najstaršej a najslávnejšej bratislavskej fontáne- Maximiliánovej alebo Rolandovej fontáne. Potom sme si ešte prezreli námestie, kde stojí staré SND, Hviezdoslavov pamätník a nedočkavo sme sa ponáhľali k Dómu sv. Martina. Cestičkou k nemu sme mali rôzne výhľady na Bratislavský hrad, most SNP a nakoniec aj na najužší dom, v ktorom je v súčasnosti Múzeum hodín. V Dóme sv. Martina sme sa pridali k modlitbe sv. ruženca a vyprosili si našej nebeskej Matky ochranu. A potom už po nábreží popri našej najväčšej rieke Dunaj sme dorazili do nášho cieľa, ktorým bolo Detské múzeum s interaktívnou výstavou venovanou zmyslom. Videli sme tu, ako to vyzerá vnútri našich zmyslových orgánov, všetko sme riadne prelozili a preskúmali. Vyrobili sme si aj svoje mená v Braillovom písme a pred nami bola už posledná zastávka – Prírodovedné múzeum. Po jeho prehliadke sme si vyskúšali jazdu v rôznych dopravných prostriedkoch, ktorými sme sa bezpečne dopravili na železničnú stanicu a vláčikom sme šťastne pricestovali naspäť domov.