Motto: "Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v hovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi."
Starí rodičia si zaslúžia nielen našu úctu, ale aj poďakovanie za všetko, čo pre nás urobili a stále robia. Minulý rok sme im ukázali, ako sa zmenila škola a vyučovanie od čias, kedy do nej chodili a zároveň ako prví z rodiny mohli vidieť premenu svojich vnúčat zo škôlkarov na školákov. Už vtedy sme im sľúbili, že o rok sa stretneme opäť a pripravíme si pre nich krátky program. Tento náš sľub sme dnes splnili na triednej besiedke. Svoju kytičku poďakovaní sme uvili z básní, piesní, milých slov. Nech sú požehnané dni, ktoré strávite spolu s nami, vašimi vnúčencami, aby ste ešte dlho mohli rozdávať svoje múdre rady, skúsenosti a tešiť sa spolu s nami z našich úspechov.
Natrhám si kvety pod lesom na stráni,
vám, starí rodičia,
kytku dám do dlaní.
Hoc vám vlas šedivie
a zrak sa zakalí,
prijmite od detí najkrajšie pozdravy.
Prijmite kytičku, čo slzou prevlhla.
Aj mne sa tískajú slzy tiež do hrdla.
Nech sa vám predĺži životná vaša púť.
Želám vám zo srdca, vaša vnučka i vnuk.
—————